top of page
Vyhľadávanie

Svet prekladu mojimi očami:

Nikola Košťálová

Môže prekladať skutočne každý?


Prednášajúca vojde do triedy plnej nervóznych a nedočkavých študentov a študentiek prvého ročníku vysokej školy. Položí si pomôcky na stôl, pozrie na ľudí pred sebou, usmeje sa a spýta sa zásadnú otázku: „Kto z vás sa chce po výške živiť výlučne prekladom?“ Viac ako polovica roztrasených rúk sa nesmelo zodvihne nahor. Na to sa prednášajúca zasmeje, pokrúti hlavou a povie: „Zabudnite. Samotný preklad vás nikdy neuživí“.


Toto bol moment, keď som si povedala, že to dokážem. Nič nie je nemožné. Dnes som čerstvá absolventka... a prekladám v transcreate na pozícii Junior prekladateľky. Preto vidím už aj „do kuchyne“ sveta komerčného a odborného prekladu. Často sa v mysli vraciam späť do prvého ročníka môjho štúdia a konfrontujem svoje dávnejšie predstavy o preklade so skutočnosťou „prekladateľského chlebíčka“.


Prekladať s rozumom a od srdca


Začnime tým, že ideálnou kombináciou pre kvalitného prekladateľa je pozitívny vzťah k materinskému a cudziemu jazyku, kombinovaný s dobrým vzdelaním. Samozrejme, obrovskou výhodou je aj záľuba v oblasti, ktorej sa chceme prekladateľsky venovať. Ak sa niekto naozaj dobre vyzná v dejinách, preklad historickej literatúry pre neho nebude veľký problém. Ak je teda prekladaný text súčasťou prekladateľovho hobby, je to ešte lepšie.


Nie vždy je to ale také jednoduché. Áno, skúsený prekladateľ si zákazky už môže vyberať, no začiatočník, ktorý nemá na svojom konte veľa klientov sa musí uspokojiť s tým, čo príde. Práve preto vyžaduje táto práca trpezlivosť. Ak by som sa spýtala otázku, ako si predstavujete ideálneho prekladateľa, aká by bola odpoveď? Je jeho jedinou potrebnou vlastnosťou ovládanie materinského a cudzieho jazyka? Potrebuje vedieť dobre vychádzať s ľuďmi? Má mať vyštudovanú prekladateľskú vysokú školu? Každá odpoveď by sa pravdepodobne trochu líšila.


Prekladatelia z ulice, z kuchyne, z praxe a zo školy


Pozrime sa na časté chybné tvrdenia o prekladateľoch, ktoré sa uvádzajú vo výsledkoch niekoľkých internetových výskumov a ktoré nezainteresovaných ľudí dokážu presvedčiť o tom, že prekladu sa môže venovať naozaj každý. Najčastejším nedorozumením je predstava, že kým človek ovláda cudzí jazyk, automaticky mu na preklad môžeme zadať akýkoľvek dokument. Avšak, ovládať druhý jazyk neznamená vedieť ho prekladať. Práve v tomto prípade pociťujeme potrebu rozumieť nielen cudziemu, ale aj materinskému jazyku, a okrem slov ovládať špičkovo aj gramatiku. Vaša sesternica, ktorá sa síce „uchytila“ v gastronomickom priemysle vo Veľkej Británii a od umývania riadov sa vypracovala na manažérku reštaurácie, má určite úctyhodné znalosti o dnešnej podobe neformálnej a hovorenej angličtiny v časti Birminghamu, kde pracuje, ale právny či akademický preklad asi tak hravo nezvládne.


S tým sa spája aj ďalšia z chybných predstáv o svete prekladu – že prekladateľ nemusí mať znalosti z oblasti, v ktorej prekladá. Práve kvôli množstvu odborných termínov v špecializovaných textoch je potrebné, aby prekladateľ rozumel významu každého slova cieľového jazyka a svoj preklad si tak vedel v každom ohľade obhájiť.


Treťou obľúbenou mylnou predstavou o prekladateľoch je aj to, že ide o jednoduchý spôsob, ako si zarobiť peniaze. Ako som spomínala vyššie, na získanie dostatočnej sumy za preklad je potrebné mať za sebou niekoľkoročnú prax a rozhodne sa nebavíme o jednoduchej ceste. Práca prekladateľa (zdatného prekladateľa) vyžaduje dlhé sedenie za počítačom, stres z nestíhania termínov, neustále priúčanie sa novým veciam, trpezlivosť a mnoho ďalších faktorov. Ak sa niekto chce prekladu venovať – napríklad – úradne, bude potrebovať okrem rokov skúseností z praxe aj zloženie náročnej skúšky. Za získaním pečiatky úradného prekladateľa stojí množstvo úsilia. Cesta náročná, ale nie nemožná.


V neposlednom rade: schopný prekladateľ nevychádza vždy z vysokej školy v odbore prekladateľstvo. Existuje nespočetne veľa prípadov, keď sa profesionálnym a zdatným prekladateľom stane vyštudovaný učiteľ alebo historik či dokonca človek bez vysokej školy, ktorý má k svojmu a cudziemu jazyku pozitívny vzťah a má nesporné vlohy pre prácu so slovom a jazykom.


Prekladanie: každodenné hľadanie zmyslu – svet plodných slov


Jednoducho povedané, k prekladu treba pristupovať ako k vlastnému dieťaťu. Mať k nemu vybudovaný vzťah, darovať mu voľný čas a postupne sa učiť porozumieť mu. A on nám na oplátku prinesie radosť a pocit dobre vykonanej práce (v dobrom prípade aj finančnú odmenu, tú by som však k deťom neprirovnávala). Odpoveď na otázku, či sa môže prekladateľom stať každý, je teda jasná. Môže sa ním stať ten, kto má vzťah k jazykom, veľkú trpezlivosť a veľa času, pretože zlepšovať svoje vedomosti o vykonávanej práci nie je nikdy zlý nápad.

 
 
 

Comments


bottom of page